search


keyboard_tab Data Act 2023/2854 SK

BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR GA HR HU IT LV LT MT NL PL PT RO SK SL SV print pdf

2023/2854 SK cercato: 'na základe' . Output generated live by software developed by IusOnDemand srl


expand index na základe:


whereas na základe:


definitions:


cloud tag: and the number of total unique words without stopwords is: 2411

 

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   V tomto nariadení sa stanovujú harmonizované pravidlá okrem iného o:

a)

sprístupnení údajov z produktu a zo súvisiacej služby používateľovi pripojeného produktu alebo súvisiacej služby;

b)

sprístupnení údajov držiteľmi údajov príjemcom údajov;

c)

sprístupnení údajov držiteľmi údajov subjektom verejného sektora, Komisii, Európskej centrálnej banke a orgánom Únie, ak sú tieto údaje výnimočne potrebné na plnenie osobitnej úlohy vykonávanej vo verejnom záujme;

d)

uľahčení presunu medzi službami spracúvania údajov;

e)

zavedení záruk proti nezákonnému prístupu tretích strán k iným ako osobným údajom a

f)

vývoji noriem interoperability pre prístup k údajom, ich prenos a používanie.

2.   Toto nariadenie sa vzťahuje na osobné a iné ako osobné údaje vrátane týchto druhov údajov v týchto súvislostiach:

a)

kapitola II sa vzťahuje na údaje, s výnimkou obsahu, týkajúce sa výkonnosti, používania a prostredia pripojených produktov a súvisiacich služieb;

b)

kapitola III sa vzťahuje na všetky údaje súkromného sektora, na ktoré sa vzťahujú zákonné povinnosti zdieľania údajov;

c)

kapitola IV sa vzťahuje na všetky údaje súkromného sektora, ktoré sú sprístupňované a ktoré sa používajú na základe zmluvy medzi podnikmi;

d)

kapitola V sa vzťahuje na všetky údaje súkromného sektora so zameraním na iné ako osobné údaje;

e)

kapitola VI sa vzťahuje na všetky údaje a služby spracúvané poskytovateľmi služieb spracúvania údajov;

f)

kapitola VII sa vzťahuje na všetky iné ako osobné údaje, ktoré majú poskytovatelia služieb spracúvania údajov v držbe v Únii.

3.   Toto nariadenie sa vzťahuje na:

a)

výrobcov pripojených produktov uvedených na trh v Únii a poskytovateľov súvisiacich služieb bez ohľadu na miesto usadenia týchto výrobcov a poskytovateľov;

b)

používateľov v Únii používajúcich pripojené produkty alebo súvisiace služby uvedené v písmene a);

c)

držiteľov údajov bez ohľadu na ich miesto usadenia, ktorí sprístupňujú údaje príjemcom údajov v Únii;

d)

príjemcov údajov v Únii, ktorým sa údaje sprístupňujú;

e)

subjekty verejného sektora, Komisiu, Európsku centrálnu banku a orgány Únie, ktoré požadujú od držiteľov údajov sprístupnenie údajov, ak sú tieto údaje výnimočne potrebné na plnenie osobitnej úlohy vykonávanej vo verejnom záujme, a na držiteľov údajov, ktorí tieto údaje poskytujú v reakcii na takúto žiadosť;

f)

poskytovateľov služieb spracúvania údajov bez ohľadu na ich miesto usadenia, ktorí takéto služby poskytujú zákazníkom v Únii;

g)

účastníkov v dátových priestoroch a predajcov aplikácií využívajúcich inteligentné zmluvy a osoby, ktorých obchodná, podnikateľská alebo profesijná činnosť zahŕňa implementáciu inteligentných zmlúv pre iných v kontexte plnenia dohody.

4.   Ak sa v tomto nariadení odkazuje na pripojené produkty alebo súvisiace služby, takéto odkazy sa rozumejú aj tak, že zahŕňajú virtuálnych asistentov, pokiaľ sú v interakcii s pripojeným produktom alebo súvisiacou službou.

5.   Týmto nariadením nie je dotknuté právo Únie a vnútroštátne právo o ochrane osobných údajov, súkromia a dôvernosti komunikácií a integrity koncových zariadení, ktoré sa vzťahuje na osobné údaje spracúvané v súvislosti s právami a povinnosťami v ňom stanovenými, najmä nariadenia (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725 a smernica 2002/58/ES, ani právomoci a kompetencie dozorných orgánov a práva dotknutých osôb. Pokiaľ sú používateľmi dotknuté osoby, právami stanovenými v kapitole II tohto nariadenia sa dopĺňajú práva na prístup dotknutých osôb a práva na prenosnosť údajov podľa článkov 15 a 20 nariadenia (EÚ) 2016/679. V prípade konfliktu medzi týmto nariadením a právom Únie o ochrane osobných údajov alebo súkromia alebo vnútroštátnym právnym predpisom prijatým v súlade s takýmto právom Únie má prednosť príslušné právo Únie alebo vnútroštátne právo o ochrane osobných údajov alebo súkromia.

6.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na dobrovoľné dojednania spôsobov výmeny údajov medzi súkromnými a verejnými subjektmi, najmä dobrovoľné dohody na účely zdieľania údajov, ani im nebráni.

Toto nariadenie nemá vplyv na právne akty Únie alebo vnútroštátne právne akty, ktorými sa stanovuje zdieľanie údajov, prístup k nim a ich používanie na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, alebo na colné a daňové účely, najmä nariadenia (EÚ) 2021/784, (EÚ) 2022/2065 a (EÚ) 2023/1543 a smernicu (EÚ) 2023/1544, ani na medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti. Toto nariadenie sa nevzťahuje na zber alebo zdieľanie údajov, prístup k nim ani ich používanie podľa nariadenia (EÚ) 2015/847 a smernice (EÚ) 2015/849. Toto nariadenie sa nevzťahuje na oblasti, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti práva Únie, a v žiadnom prípade nemá vplyv na právomoci členských štátov týkajúce sa verejnej bezpečnosti, obrany alebo národnej bezpečnosti bez ohľadu na typ subjektu, ktorý členské štáty poverili vykonávaním úloh v súvislosti s týmito právomocami, ani na ich právomoc chrániť iné základné funkcie štátu vrátane zabezpečenia územnej celistvosti štátu a udržiavania verejného poriadku. Toto nariadenie nemá vplyv na právomoci členských štátov týkajúce sa colnej a daňovej správy alebo zdravia a bezpečnosti občanov.

7.   Týmto nariadením sa dopĺňa samoregulačný prístup nariadenia (EÚ) 2018/1807 doplnením všeobecne uplatniteľných povinností týkajúcich sa zmeny cloudových služieb.

8.   Týmto nariadením nie sú dotknuté právne akty Únie a vnútroštátne právne akty stanovujúce ochranu práv duševného vlastníctva, najmä smernice 2001/29/ES, smernice 2004/48/ES a smernice (EÚ) 2019/790.

9.   Týmto nariadením sa dopĺňa a nie je ním dotknuté právo Únie zamerané na podporu záujmov spotrebiteľov a zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a na ochranu ich zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov, najmä smerníc 93/13/EHS, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ.

10.   Toto nariadenie nebráni uzatváraniu dobrovoľných zákonných zmlúv o zdieľaní údajov vrátane zmlúv uzavretých na recipročnom základe, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„údaje“ sú všetky digitálne formy aktov, skutočností alebo informácií a všetky kompilácie takých aktov, skutočností alebo informácií, a to aj v podobe zvukových, vizuálnych alebo audiovizuálnych nahrávok;

2.

„metaúdaje“ sú štruktúrovaný opis obsahu alebo použitia údajov uľahčujúci nájdenie a využívanie týchto údajov;

3.

„osobné údaje“ sú osobné údaje v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;

4.

„iné ako osobné údaje“ sú údaje iné ako osobné údaje;

5.

„pripojený produkt“ je predmet, ktorý slúži na získavanie, vytváranie alebo zber údajov týkajúcich sa jeho používania alebo prostredia, ktorý je schopný prenášať údaje z produktu prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, fyzického pripojenia alebo prístupu zo zariadení a ktorého hlavnou funkciou nie je ukladanie, spracúvanie ani prenos údajov v mene inej strany, než je používateľ;

6.

„súvisiaca služba“ je digitálna služba iná ako elektronická komunikačná služba vrátane softvéru, ktorá je spojená s produktom v čase nákupu, nájmu alebo lízingu tak, že pripojený produkt by bez nej nemohol vykonávať jednu alebo viaceré svoje funkcie, alebo ktorú následne výrobca alebo tretia strana pripoja k produktu s cieľom doplniť, aktualizovať alebo prispôsobiť funkcie pripojeného produktu;

7.

„spracúvanie“ je každá operácia alebo súbor operácií s údajmi alebo súbormi údajov, napríklad získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie alebo likvidácia, bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami;

8.

„služba spracúvania údajov“ je digitálna služba, ktorá je poskytovaná zákazníkovi a ktorá umožňuje všadeprítomný a na požiadanie poskytovaný sieťový prístup k zdieľanému súboru konfigurovateľných, škálovateľných a pružných výpočtových zdrojov centralizovanej, distribuovanej alebo vysoko distribuovanej povahy, ktorú možno rýchlo vyhradiť a uvoľniť s minimálnym úsilím o riadenie alebo interakciu s poskytovateľom služieb;

9.

„rovnaký typ služby“ je súbor služieb spracúvania údajov so spoločným hlavným cieľom, modelom služieb spracúvania údajov a hlavnými funkciami;

10.

„služba sprostredkovania údajov“ je služba sprostredkovania údajov v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 11 nariadenia (EÚ) 2022/868;

11.

„dotknutá osoba“ je dotknutá osoba uvedená v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;

12.

„používateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá vlastní pripojený produkt alebo na ktorú boli zmluvne prevedené dočasné práva na používanie tohto pripojeného produktu alebo ktorá prijíma súvisiace služby;

13.

„držiteľ údajov“ je fyzická alebo právnická alebo fyzická osoba, ktorá má v súlade s týmto nariadením, uplatniteľným právom Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi prijatými v súlade s právom Únie, právo alebo povinnosť používať a sprístupňovať údaje, a v prípade, že je to zmluvne dohodnuté, aj údaje z produktu alebo údaje zo súvisiacej služby, ktoré získala alebo vytvorila počas poskytovania súvisiacej služby;

14.

„príjemca údajov“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá koná na účely týkajúce sa jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti, iná ako používateľ pripojeného produktu alebo súvisiacej služby, ktorej držiteľ údajov sprístupňuje údaje, vrátane tretej strany na základe žiadosti používateľa predloženej držiteľovi údajov alebo v súlade s právnym záväzkom vyplývajúcim z práva Únie alebo z vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s právom Únie;

15.

„údaje z produktu“ sú údaje, ktoré vznikli používaním pripojeného produktu a ktoré výrobca navrhol tak, aby ich používateľ, držiteľ údajov alebo tretia strana, vrátane, v relevantných prípadoch, výrobcu, mohol získať prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, fyzického pripojenia alebo prístupu zo zariadení;

16.

„údaje zo súvisiacej služby“ sú údaje predstavujúce digitalizáciu činností používateľa alebo udalostí súvisiacich s pripojeným produktom, zaznamenávané buď úmyselne používateľom, alebo ako vedľajší produkt jeho činnosti, ktoré sú vytvorené počas poskytovania súvisiacej služby poskytovateľom;

17.

„voľne dostupné údaje“ sú údaje z produktu a údaje zo súvisiacej služby, ktoré držiteľ údajov zákonne získava alebo môže zákonne získať z pripojeného produktu alebo zo súvisiacej služby bez neprimeraného úsilia nad rámec jednoduchej operácie;

18.

„obchodné tajomstvo“ je obchodné tajomstvo v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 smernice (EÚ) 2016/943;

19.

„vlastník obchodného tajomstva“ je vlastník obchodného tajomstva v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 smernice (EÚ) 2016/943;

20.

„profilovanie“ je profilovanie v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 4 nariadenia (EÚ) 2016/679;

21.

„sprístupnenie na trhu“ je každá dodávka pripojeného produktu na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Únie v rámci obchodnej činnosti, či už za protihodnotu alebo bezodplatne;

22.

„uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie pripojeného produktu na trhu Únie;

23.

„spotrebiteľ“ je akákoľvek fyzická osoba, ktorá koná na účely, ktoré sa netýkajú jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej ani profesijnej činnosti;

24.

„podnik“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá v súvislosti so zmluvami a postupmi, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, koná na účely, ktoré sa týkajú jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti;

25.

„malý podnik“ je malý podnik v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 2 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES;

26.

„mikropodnik“ je mikropodnik v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 3 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES;

27.

„orgány Únie“ sú orgány, úrady a agentúry Únie zriadené podľa aktov prijatých na základe Zmluvy o Európskej únii, ZFEÚ alebo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu;

28.

„subjekt verejného sektora“ sú vnútroštátne, regionálne alebo miestne orgány členských štátov, verejnoprávne subjekty členských štátov alebo združenia tvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jedným alebo viacerými takýmito subjektmi;

29.

„krízová situácia“ je časovo obmedzená výnimočná situácia, ako je núdzová situácia v oblasti verejného zdravia, núdzová situácia v dôsledku prírodných katastrof a veľké katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou vrátane veľkého kybernetickobezpečnostného incidentu, ktorá negatívne ovplyvňuje obyvateľstvo Únie alebo celý členský štát alebo jeho časť a pri ktorej existuje riziko závažných a dlhotrvajúcich následkov na životné podmienky, hospodársku stabilitu alebo finančnú stabilitu alebo riziko podstatného a bezprostredného znehodnotenia hospodárskych aktív v Únii alebo v relevantnom členskom štáte a ktorá sa určuje a úradne vyhlasuje v súlade s relevantnými postupmi podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva;

30.

„zákazník“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá uzavrela zmluvný vzťah s poskytovateľom služieb spracúvania údajov s cieľom využiť jednu alebo viacero služieb spracúvania údajov;

31.

„virtuálni asistenti“ je softvér, ktorý je schopný spracúvať požiadavky, úlohy alebo otázky vrátane požiadaviek, úloh alebo otázok založených na zvukovom alebo písomnom vstupe, gestách alebo pohyboch a ktorý na základe týchto požiadaviek, úloh alebo otázok umožňuje prístup k iným službám alebo ovláda funkcie pripojených produktov;

32.

„digitálne aktíva“ sú prvky v digitálnej podobe vrátane aplikácií, ktoré má zákazník právo používať nezávisle od zmluvného vzťahu so službou spracúvania údajov, od ktorej sa zamýšľa presunúť;

33.

„lokálna infraštruktúra IKT“ je infraštruktúra IKT a výpočtové zdroje, ktoré zákazník vlastní, má ich prenajaté alebo prenajaté v rámci lízingu a ktoré sa nachádzajú v dátovom centre samotného zákazníka a prevádzkuje ich zákazník alebo tretia strana;

34.

„presun“ je proces zahŕňajúci zdrojového poskytovateľa služieb spracúvania údajov, zákazníka služby spracúvania údajov a v relevantných prípadoch cieľového poskytovateľa služieb spracúvania údajov, pri ktorom zákazník služby spracúvania údajov prechádza z využívania jednej služby spracúvania údajov na využívanie inej služby spracúvania údajov rovnakého typu alebo inej služby, ktorú ponúka iný poskytovateľ služieb spracúvania údajov, alebo na lokálnu infraštruktúru IKT, a to aj prostredníctvom extrakcie, transformácie a odosielania údajov;

35.

„poplatky za výstup údajov“ sú poplatky za prenos údajov účtované zákazníkom za extrakciu ich údajov prostredníctvom siete z infraštruktúry IKT poskytovateľa služieb spracúvania údajov do systému iného poskytovateľa alebo do lokálnej infraštruktúry IKT;

36.

„poplatky za presun“ sú poplatky, ktoré poskytovateľ spracúvania údajov účtuje zákazníkovi za úkony vyžadované týmto nariadením pri presune do systému iného poskytovateľa alebo do lokálnej infraštruktúry IKT, ktoré sú iné ako štandardné poplatky za služby alebo poplatky za predčasné ukončenie, pričom zahŕňajú poplatky za výstup údajov;

37.

„funkčná rovnocennosť“ je obnovenie minimálnej úrovne funkčnosti služby rovnakého typu v prostredí novej služby spracúvania údajov po presune, a to na základe exportovateľných údajov a digitálnych aktív zákazníka, keď cieľová služba spracúvania údajov poskytuje v podstate porovnateľný výsledok v reakcii na rovnaký vstup v prípade zdieľaných funkcií poskytovaných zákazníkovi na základe zmluvy;

38.

„exportovateľné údaje“ sú na účely článkov 23 až 31 a článku 35 vstupné a výstupné údaje, vrátane metaúdajov, priamo alebo nepriamo vytvorené alebo spoločne vytvorené používaním služby spracúvania údajov zákazníkom s výnimkou akýchkoľvek aktív alebo údajov poskytovateľov služieb spracúvania údajov alebo tretej strany, ktoré sú chránené právami duševného vlastníctva alebo predstavujúce obchodné tajomstvo;

39.

„inteligentná zmluva“ je počítačový program používaný na automatizované plnenie dohody alebo jej časti, ktorý využíva sekvenciu záznamov elektronických údajov a zabezpečuje ich integritu a presnosť ich chronologického usporiadania;

40.

„interoperabilita“ je schopnosť dvoch alebo viacerých dátových priestorov alebo komunikačných sietí, systémov, pripojených produktov, aplikácií, služieb spracúvania údajov alebo komponentov vymieňať si údaje a využívať ich na účely vykonávania svojich funkcií;

41.

„otvorená špecifikácia interoperability“ je technická špecifikácia v oblasti informačných a komunikačných technológií, ktorá je zameraná na výkonnosť s cieľom dosiahnuť interoperabilitu medzi službami spracúvania údajov;

42.

„spoločné špecifikácie“ sú dokument, ktorý nie je normou a ktorý obsahuje technické riešenia poskytujúce prostriedky na dosiahnutie súladu s určitými požiadavkami a povinnosťami stanovenými podľa tohto nariadenia;

43.

„harmonizovaná norma“ je harmonizovaná norma v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1025/2012.

KAPITOLA II

ZDIEĽANIE ÚDAJOV MEDZI PODNIKOM A SPOTREBITEĽOM A ZDIEĽANIE ÚDAJOV MEDZI PODNIKMI

Článok 4

Práva a povinnosti používateľov a držiteľov údajov, pokiaľ ide o prístup k údajom z produktov a zo súvisiacej služby, ich používanie a sprístupňovanie

1.   Ak používateľ nemôže získať prístup k údajom priamo z pripojeného produktu alebo zo súvisiacej služby, držitelia údajov používateľovi bez zbytočného odkladu, v rovnakej kvalite, aká je dostupná pre držiteľa údajov, jednoducho, bezpečne, bezodplatne, v úplnom, štruktúrovanom, bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte sprístupňujú voľne dostupné údaje ako aj relevantné metaúdaje potrebné na interpretáciu a použitie týchto údajov a ak je to relevantné a technicky možné, nepretržite a v reálnom čase. Urobí sa tak na základe jednoduchej žiadosti elektronickými prostriedkami, ak je to technicky možné.

2.   Používatelia a držitelia údajov môžu zmluvne obmedziť alebo zakázať prístup k údajom, ich používanie alebo ďalšie zdieľanie, ak by takéto spracúvanie mohlo narušiť bezpečnostné požiadavky pripojeného produktu stanovené v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve, čo by viedlo k vážnemu nepriaznivému účinku na zdravie, bezpečnosť alebo ochranu fyzických osôb. Odvetvové orgány môžu v uvedenej súvislosti poskytovať používateľom a držiteľom údajov technické odborné znalosti. Ak držiteľ údajov zamietne zdieľanie údajov podľa tohto článku, oznámi to príslušnému orgánu určenému podľa článku 37.

3.   Bez toho, aby bolo dotknuté právo používateľa domáhať sa v ktoromkoľvek štádiu nápravy na súde členského štátu, môže používateľ v súvislosti s akýmkoľvek sporom s držiteľom údajov týkajúcim sa zmluvných obmedzení alebo zákazov uvedených v odseku 2:

a)

podať v súlade s článkom 37 ods. 5 písm. b) sťažnosť príslušnému orgánu alebo

b)

dohodnúť sa s držiteľom údajov na postúpení veci orgánu na urovnávanie sporov v súlade s článkom 10 ods. 1.

4.   Držitelia údajov nesmú používateľovi neprimerane sťažovať výber ani výkon práv, a to ani tým, že mu ponúknu možnosti výberu spôsobom, ktorý nie je neutrálny, ani nesmú akýmkoľvek spôsobom ohrozovať či oslabovať samostatnosť, rozhodovanie ani možnosť výberu používateľa prostredníctvom štruktúry, návrhu, funkcie alebo spôsobu fungovania používateľského digitálneho rozhrania alebo jeho časti.

5.   Na účely overenia, či sa fyzická alebo právnická osoba považuje za používateľa podľa odseku 1, držiteľ údajov od tejto osoby nepožaduje, aby poskytol informácie nad rámec toho, čo je potrebné. Držitelia údajov neuchovávajú žiadne informácie, najmä údaje z logov, o prístupe používateľa k vyžiadaným údajom nad rámec toho, čo je potrebné na riadne vybavenie žiadosti používateľa o prístup a na účely bezpečnosti a údržby dátovej infraštruktúry.

6.   Obchodné tajomstvo sa zachováva a zverejňuje len vtedy, ak držiteľ údajov a používateľ prijmú pred zverejnením všetky potrebné opatrenia na zachovanie jeho dôvernosti, najmä pokiaľ ide o tretie strany. Držiteľ údajov, alebo ak nie je tou istou osobou, vlastník obchodného tajomstva, identifikuje údaje, ktoré sú chránené ako obchodné tajomstvo, a to aj v rámci relevantných metaúdajov, a dohodne sa s používateľom na primeraných technických a organizačných opatreniach potrebných na zachovanie dôvernosti zdieľaných údajov, najmä vo vzťahu k tretím stranám, ako sú vzorové zmluvné podmienky, dohody o dôvernosti, prísne prístupové protokoly, technické normy a uplatňovanie kódexov správania.

7.   Ak sa nedosiahne dohoda o potrebných opatreniach uvedených v odseku 6 alebo ak používateľ nevykoná opatrenia dohodnuté podľa odseku 6 alebo naruší dôvernosť obchodného tajomstva, držiteľ údajov môže odoprieť prípadne pozastaviť zdieľanie údajov identifikovaných ako obchodné tajomstvo. Rozhodnutie držiteľa údajov sa riadne odôvodní a bez zbytočného odkladu sa písomne poskytne používateľovi. V takýchto prípadoch držiteľ údajov oznámi príslušnému orgánu určenému podľa článku 37, že odoprel alebo pozastavil zdieľanie údajov, a uvedie, ktoré opatrenia sa nedohodli alebo nevykonali, a v relevantných prípadoch, ktoré obchodné tajomstvo malo narušenú jeho dôvernosť.

8.   Za výnimočných okolností, ak držiteľ údajov, ktorý je vlastníkom obchodného tajomstva, môže preukázať, že je vysoko pravdepodobné, že v dôsledku zverejnenia obchodného tajomstva utrpí vážnu hospodársku škodu, a to aj napriek technickým a organizačným opatreniam, ktoré prijal používateľ podľa odseku 6 tohto článku, môže držiteľ údajov v jednotlivých prípadoch zamietnuť žiadosť o prístup k predmetným konkrétnym údajom. Uvedené preukázanie sa riadne odôvodní na základe objektívnych prvkov, najmä vymožiteľnosti ochrany obchodného tajomstva v tretích krajinách, povahy a úrovne dôvernosti požadovaných údajov a jedinečnosti a novosti pripojeného produktu, a poskytne sa písomne bez zbytočného odkladu používateľovi. Ak držiteľ údajov zamietne zdieľanie údajov podľa tohto odseku, oznámi to príslušnému orgánu určenému podľa článku 37.

9.   Používateľ, ktorý chce napadnúť rozhodnutie držiteľa údajov zamietnuť alebo odoprieť či pozastaviť zdieľanie údajov podľa odsekov 7 a 8, môže bez toho, aby bolo dotknuté právo používateľa domáhať sa v ktoromkoľvek štádiu nápravy na súde členského štátu:

a)

v súlade s článkom 37 ods. 5 písm. b) podať sťažnosť príslušnému orgánu, ktorý bez zbytočného odkladu rozhodne, či a za akých podmienok sa má zdieľanie údajov začať alebo obnoviť, alebo

b)

dohodnúť sa s držiteľom údajov na postúpení veci orgánu na urovnávanie sporov v súlade s článkom 10 ods. 1.

10.   Používateľ nepoužíva údaje získané na základe žiadosti uvedenej v odseku 1 na vývoj pripojeného produktu, ktorý konkuruje pripojenému produktu, z ktorého tieto údaje pochádzajú, ani tieto údaje nezdieľa s treťou stranou s týmto zámerom, ani ich nepoužíva na vyvodenie poznatkov o hospodárskej situácii, majetku a výrobných postupoch výrobcu alebo v príslušných prípadoch držiteľa údajov.

11.   Používateľ nepoužíva na získanie prístupu k údajom donucovacie prostriedky ani nezneužíva nedostatky technickej infraštruktúry držiteľa údajov, ktorá je určená na ochranu údajov.

12.   Ak používateľ nie je dotknutá osoba, ktorej osobné údaje sa požadujú, držiteľ údajov používateľovi sprístupní všetky osobné údaje, ktoré vznikli používaním pripojeného produktu alebo súvisiacej služby, len ak na to existuje platný právny základ na spracúvanie podľa článku 6 nariadenia (EÚ) 2016/679, a ak sú v relevantných prípadoch splnené podmienky článku 9 uvedeného nariadenia a článku 5 ods. 3 smernice 2002/58/ES.

13.   Držiteľ údajov používa akékoľvek voľne dostupné údaje, ktoré sú iné ako osobné údaje, len na základe zmluvy s používateľom. Držiteľ údajov takéto údaje nepoužíva na vyvodenie poznatkov o hospodárskej situácii, majetku a výrobných postupoch používateľa ani o používaní používateľom akýmkoľvek iným spôsobom, ktoré by mohli ohroziť obchodné postavenie tohto používateľa na trhoch, na ktorých pôsobí.

14.   Držitelia údajov nesprístupnia iné ako osobné údaje z produktu tretím stranám na komerčné ani nekomerčné účely iné ako plnenie ich zmluvy s používateľom. Držitelia údajov v relevantných prípadoch zmluvne zaviažu tretie strany, aby údaje, ktoré od nich získali, ďalej nezdieľali.

Článok 5

Právo používateľa zdieľať údaje s tretími stranami

1.   Držiteľ údajov na žiadosť používateľa alebo strany, ktorá koná v jeho mene, sprístupňuje voľne dostupné údaje, ako aj relevantné metaúdaje potrebné na interpretáciu a používanie týchto údajov tretej strane bez zbytočného odkladu, v rovnakej kvalite, aká je dostupná pre držiteľa údajov, ľahko, bezpečne, bezodplatne pre používateľa, v úplnom, štruktúrovanom, bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte a ak je to relevantné a technicky možné, nepretržite a v reálnom čase. Držiteľ údajov sprístupňuje údaje tretej strane v súlade s článkami 8 a 9.

2.   Odsek 1 sa nevzťahuje na voľne dostupné údaje v súvislosti s testovaním nových pripojených produktov, látok alebo procesov, ktoré ešte nie sú uvedené na trh, pokiaľ ich použitie treťou stranou nie je zmluvne povolené.

3.   Žiadny podnik označený za strážcu prístupu podľa článku 3 nariadenia (EÚ) 2022/1925 nesmie byť oprávnenou treťou stranou podľa tohto článku, a teda nesmie:

a)

akokoľvek od používateľa vyžadovať alebo ho komerčne motivovať, a to ani poskytnutím peňažnej alebo inej náhrady, aby niektorej zo služieb podniku sprístupnil údaje, ktoré získal na základe žiadosti podľa článku 4 ods. 1;

b)

od používateľa vyžadovať alebo ho komerčne motivovať, aby požiadal držiteľa údajov o sprístupnenie údajov pre niektorú zo služieb podniku podľa odseku 1 tohto článku;

c)

prijať od používateľa údaje, ktoré používateľ získal na základe žiadosti podľa článku 4 ods. 1.

4.   Na účely overenia, či sa fyzická alebo právnická osoba považuje za používateľa alebo tretiu stranu na účely odseku 1, nemá používateľ ani tretia strana povinnosť poskytnúť žiadne informácie nad rámec toho, čo je potrebné. Držitelia údajov neuchovávajú žiadne informácie o prístupe tretej strany k vyžiadaným údajom nad rámec toho, čo je potrebné na riadne vybavenie žiadosti tretej strany o prístup a na účely bezpečnosti a údržby dátovej infraštruktúry.

5.   Tretia strana nepoužíva na získanie prístupu k údajom donucovacie prostriedky ani nezneužíva nedostatky technickej infraštruktúry držiteľa údajov, ktorá je určená na ochranu údajov.

6.   Držiteľ údajov nepoužíva voľne dostupné údaje na vyvodenie poznatkov o hospodárskej situácii, majetku a výrobných postupoch tretej strany alebo o používaní treťou stranou akýmkoľvek iným spôsobom, ktorý by mohol ohroziť obchodné postavenie tretej strany na trhoch, na ktorých pôsobí, pokiaľ tretia strana nepovolila takého použitie a pokiaľ nemá technickú možnosť jednoducho toto povolenie kedykoľvek odvolať.

7.   Ak používateľ nie je dotknutá osoba, ktorej osobné údaje sa požadujú, osobné údaje, ktoré boli vytvorené používaním pripojeného produktu alebo súvisiacej služby, sa sprístupnia držiteľom údajov tretej strane, len ak na to existuje platný právny základ na spracúvanie podľa článku 6 nariadenia (EÚ) 2016/679 a, v relevantných prípadoch, ak sú splnené podmienky článku 9 uvedeného nariadenia a článku 5 ods. 3 smernice 2002/58/ES.

8.   Skutočnosť, že sa držiteľ údajov a tretia strana nedohodli na dojednaniach prenosu údajov, nie je prekážkou výkonu práv dotknutej osoby podľa nariadenia (EÚ) 2016/679, nebráni mu, ani ho nenarúša, a to najmä pokiaľ ide o právo na prenosnosť údajov podľa článku 20 uvedeného nariadenia.

9.   Obchodné tajomstvá sa zachovávajú a tretím stranám sa zverejňujú, len v rozsahu, v akom je takéto zverejnenie skutočne nevyhnutné na dosiahnutie účelu dohodnutého medzi používateľom a treťou stranou. Držiteľ údajov, alebo, ak nie je tou istou osobou, vlastník obchodného tajomstva, identifikuje údaje, ktoré sú chránené ako obchodné tajomstvo, a to aj v rámci relevantných metaúdajov, a dohodne sa s treťou stranou na primeraných technických a organizačných opatreniach potrebných na zachovanie dôvernosti zdieľaných údajov, ako sú vzorové zmluvné podmienky, dohody o dôvernosti, prísne prístupové protokoly, technické normy a uplatňovanie kódexov správania.

10.   Ak sa nedosiahne dohoda o potrebných opatreniach uvedených v odseku 9 tohto článku alebo ak tretia strana nevykoná opatrenia dohodnuté podľa odseku 9 tohto článku alebo naruší dôvernosť obchodného tajomstva, držiteľ údajov môže odoprieť alebo prípadne pozastaviť zdieľanie údajov identifikovaných ako obchodné tajomstvo. Rozhodnutie držiteľa údajov sa riadne odôvodní a bez zbytočného odkladu sa písomne poskytne tretej strane. V takýchto prípadoch držiteľ údajov oznámi príslušnému orgánu určenému podľa článku 37, že odoprel alebo pozastavil zdieľanie údajov, a uvedie, ktoré opatrenia sa nedohodli alebo nevykonali, a v relevantných prípadoch, ktoré obchodné tajomstvo malo narušenú jeho dôvernosť.

11.   Za výnimočných okolností, ak držiteľ údajov, ktorý je vlastníkom obchodného tajomstva, má možnosť preukázať, že je vysoko pravdepodobné, že v dôsledku zverejnenia obchodného tajomstva utrpí vážnu hospodársku škodu, a to aj napriek technickým a organizačným opatreniam, ktoré prijala tretia strana podľa odseku 9 tohto článku, môže držiteľ údajov v jednotlivých prípadoch zamietnuť žiadosť o prístup k predmetným konkrétnym údajom. Uvedené preukázanie sa riadne odôvodní na základe objektívnych prvkov, najmä vymožiteľnosti ochrany obchodného tajomstva v tretích krajinách, povahy a úrovne dôvernosti požadovaných údajov a jedinečnosti a novosti pripojeného produktu, a poskytne sa písomne bez zbytočného odkladu tretej strane. Ak držiteľ údajov zamietne zdieľanie údajov podľa tohto odseku, oznámi to príslušnému orgánu určenému podľa článku 37.

12.   Tretia strana, ktorá chce napadnúť rozhodnutie držiteľa údajov zamietnuť alebo odoprieť či pozastaviť zdieľanie údajov podľa odsekov 10 a 11, môže bez toho, aby bolo dotknuté právo tejto tretej strany domáhať sa v ktoromkoľvek štádiu nápravy na súde členského štátu:

a)

podať v súlade s článkom 37 ods. 5 písm. b) sťažnosť príslušnému orgánu, ktorý bez zbytočného odkladu rozhodne, či a za akých podmienok sa zdieľanie údajov má začať alebo obnoviť, alebo

b)

dohodnúť sa s držiteľom údajov na postúpení veci orgánu na urovnávanie sporov v súlade s článkom 10 ods. 1.

13.   Právo uvedené v odseku 1 nemá nepriaznivý vplyv na práva dotknutých osôb podľa uplatniteľného práva Únie a vnútroštátneho práva o ochrane osobných údajov.

Článok 8

Podmienky, za ktorých držitelia údajov sprístupňujú údaje príjemcom údajov

1.   Ak má držiteľ údajov v rámci vzťahov medzi podnikmi povinnosť sprístupniť údaje príjemcovi údajov podľa článku 5 alebo podľa iného uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s právom Únie, dohodne sa s príjemcom údajov na spôsoboch dojednania sprístupnenia údajov a spraví tak za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok a transparentne v súlade s touto kapitolou a kapitolou IV.

2.   Zmluvné podmienky týkajúce sa prístupu k údajom a ich používania alebo zodpovednosti a prostriedkov nápravy za porušenie povinností súvisiacich s údajmi alebo za ukončenie ich plnenia nie sú záväzné, ak to predstavuje nespravodlivú podmienku v zmysle článku 13 alebo ak na úkor používateľa vylučujú uplatňovanie práv používateľa podľa kapitoly II, odchyľujú sa nich alebo menia ich účinok.

3.   Držiteľ údajov pri sprístupňovaní údajov nerozlišuje medzi porovnateľnými kategóriami príjemcov údajov vrátane partnerských podnikov alebo prepojených podnikov držiteľa údajov, pokiaľ ide o spôsoby dojednania sprístupňovania údajov. Ak príjemca údajov považuje podmienky, pod ktorými sa údaje sprístupnili, za diskriminačné, držiteľ údajov bez zbytočného odkladu poskytne príjemcovi údajov na základe jeho odôvodnenej žiadosti informácie, ktoré dokazujú, že k diskriminácii nedochádza.

4.   Držiteľ údajov nesmie údaje sprístupniť príjemcovi údajov, a to ani na základe exkluzivity, pokiaľ ho o to nepožiada používateľ podľa kapitoly II.

5.   Držitelia údajov a príjemcovia údajov nie sú povinní poskytovať žiadne informácie nad rámec toho, čo je potrebné na overenie súladu so zmluvnými podmienkami dohodnutými na účely sprístupňovania údajov alebo s ich povinnosťami podľa tohto nariadenia, iného uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s právom Únie.

6.   Pokiaľ sa nestanovuje inak v práve Únie vrátane článku 4 ods. 6 a článku 5 ods. 9 tohto nariadenia alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch prijatých v súlade s právom Únie, povinnosť sprístupniť údaje príjemcovi údajov neznamená povinnosť zverejniť obchodné tajomstvá.

Článok 11

Technické ochranné opatrenia týkajúce sa neoprávneného používania alebo zverejnenia údajov

1.   Držiteľ údajov môže uplatniť primerané technické ochranné opatrenia vrátane inteligentných zmlúv a šifrovania s cieľom zabrániť neoprávnenému prístupu k údajom vrátane metaúdajov a zabezpečiť súlad s článkami 4, 5, 6, 8 a 9, ako aj s dohodnutými zmluvnými podmienkami sprístupňovania údajov. Takéto technické ochranné opatrenia nerozlišujú medzi príjemcami údajov ani nebránia výkonu práva používateľa získať kópiu údajov, získať ich, použiť ich alebo získať k nim prístup, poskytnúť ich tretím stranám podľa článku 5, ani nebránia výkonu akéhokoľvek práva tretej strany podľa práva Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s právom Únie. Používatelia, tretie strany a príjemcovia údajov takéto technické ochranné opatrenia nezmenia ani neodstránia, pokiaľ s tým nesúhlasí držiteľ údajov.

2.   Tretia strana alebo príjemca údajov za okolností uvedených v odseku 3 vyhovie bez zbytočného odkladu žiadostiam držiteľa údajov a v príslušných prípadoch a ak nejde o rovnakú osobu, vlastníka obchodného tajomstva alebo používateľa, aby:

a)

zmazal údaje, ktoré sprístupnil držiteľ údajov, ako aj všetky ich kópie;

b)

ukončil výrobu, ponúkanie alebo uvedenie na trh alebo využívanie tovaru, odvodených údajov alebo služieb vytvorených na základe vedomostí získaných prostredníctvom takýchto údajov alebo dovoz, vývoz alebo skladovanie tovaru porušujúceho právo na uvedené účely a zničil všetok tovar porušujúci právo, ak existuje vážne riziko, že nezákonné použitie týchto údajov spôsobí držiteľovi údajov, vlastníkovi obchodného tajomstva alebo používateľovi značnú ujmu, alebo ak by takéto opatrenie nebolo neprimerané vzhľadom na záujmy držiteľa údajov, vlastníka obchodného tajomstva alebo používateľa;

c)

informoval používateľa o neoprávnenom použití alebo zverejnení údajov a o opatreniach prijatých na ukončenie neoprávneného použitia alebo zverejnenia údajov;

d)

odškodnil stranu, ktorej vznikla škoda zneužitím alebo zverejnením takýchto nezákonne sprístupnených alebo použitých údajov.

3.   Odsek 2 sa uplatňuje, ak tretia strana alebo príjemca údajov:

a)

poskytol držiteľovi údajov na účely získania údajov nepravdivé informácie, použil zavádzajúce alebo donucovacie prostriedky alebo zneužil nedostatky technickej infraštruktúry držiteľa údajov určenej na ochranu údajov;

b)

použil sprístupnené údaje na neoprávnené účely vrátane vývoja konkurenčného pripojeného produktu v zmysle článku 6 ods. 2 písm. e);

c)

nezákonne sprístupnil údaje ďalšej strane;

d)

nezachoval technické a organizačné opatrenia dohodnuté podľa článku 5 ods. 9 alebo

e)

bez súhlasu držiteľa údajov zmenil alebo odstránil technické ochranné opatrenia uplatňované držiteľom údajov podľa odseku 1 tohto článku.

4.   Odsek 2 sa uplatňuje aj v prípade, keď používateľ zmení alebo odstráni technické ochranné opatrenia uplatňované držiteľom údajov alebo nezachová technické a organizačné opatrenia, ktoré používateľ po dohode s držiteľom údajov, alebo ak nie je tou istou osobou, vlastníkom obchodného tajomstva, prijal na zachovanie obchodného tajomstva, ako aj vo vzťahu k akejkoľvek inej strane, ktorá prijme údaje od používateľa porušením tohto nariadenia.

5.   Ak príjemca údajov porušuje článok 6 ods. 2 písm. a) alebo b), používatelia majú rovnaké práva ako držitelia údajov v zmysle odseku 2 tohto článku.

Článok 13

Neprijateľné zmluvné podmienky jednostranne uložené druhému podniku

1.   Zmluvná podmienka týkajúca sa prístupu k údajom a ich používania alebo zodpovednosti a prostriedkov nápravy za porušenie povinností súvisiacich s údajmi alebo za ich ukončenie ich plnenia, ktoré podnik jednostranne uložil druhému podniku, nie je pre druhý podnik záväzná, ak je neprijateľná.

2.   Zmluvná podmienka, ktorá odráža kogentné právne normy práva Únie alebo ustanovenia práva Únie, ktoré by sa uplatňovali, ak by zmluvné podmienky túto záležitosť neupravovali, sa nepovažuje za neprijateľnú.

3.   Zmluvná podmienka je neprijateľná, ak je takej povahy, že sa jej používanie výrazne odchyľuje od dobrých obchodných praktík, pokiaľ ide o prístup k údajom a ich používanie, v rozpore s dobromyseľnosťou a čestnosťou.

4.   Predovšetkým na účely odseku 3 je zmluvná podmienka neprijateľná, ak je jej cieľom alebo účinkom:

a)

vylúčiť alebo obmedziť zodpovednosť strany, ktorá jednostranne uložila podmienku, za úmyselné činy alebo hrubú nedbanlivosť;

b)

vylúčiť prostriedky nápravy, ktoré má k dispozícii strana, ktorej bola jednostranne uložená podmienka, v prípade neplnenia zmluvných záväzkov alebo vylúčiť zodpovednosť strany, ktorá jednostranne uložila podmienku, v prípade porušenia týchto záväzkov;

c)

udeliť strane, ktorá jednostranne uložila podmienku, výlučné právo rozhodovať, či poskytnuté údaje sú v súlade so zmluvou, alebo vykladať ktorúkoľvek zmluvnú podmienku.

5.   Na účely odseku 3 sa zmluvná podmienka považuje za neprijateľnú, ak je jej cieľom alebo účinkom:

a)

neprimerane obmedziť prostriedky nápravy v prípade neplnenia zmluvných záväzkov alebo zodpovednosti v prípade porušenia týchto záväzkov alebo rozšíriť zodpovednosť podniku, ktorému bola podmienka jednostranne uložená;

b)

umožniť strane, ktorá jednostranne uložila podmienku, prístup k údajom a používanie údajov druhej zmluvnej strany spôsobom, ktorý výrazne poškodzuje oprávnené záujmy druhej zmluvnej strany, najmä vtedy, ak takéto údaje obsahujú citlivé obchodné údaje alebo sú chránené obchodným tajomstvom alebo právami duševného vlastníctva;

c)

zabrániť strane, ktorej bola jednostranne uložená podmienka, v používaní údajov, ktoré táto strana poskytla alebo vytvorila počas platnosti zmluvy, alebo obmedziť používanie takýchto údajov v takom rozsahu, že uvedená strana nemá oprávnenie používať alebo zachytávať údaje, pristupovať k nim ani vykonávať nad nimi kontrolu, ani primeraným spôsobom využívať hodnotu týchto údajov;

d)

zabrániť strane, ktorej bola jednostranne uložená podmienka, vypovedať dohodu v primeranej lehote;

e)

zabrániť strane, ktorej bola jednostranne uložená podmienka, získať kópiu údajov, ktoré táto strana poskytla alebo vytvorila počas platnosti zmluvy alebo v primeranej lehote po jej vypovedaní;

f)

umožniť strane, ktorá jednostranne uložila podmienku, vypovedať zmluvu v lehote, ktorá je neprimerane krátka vzhľadom na akúkoľvek primeranú možnosť druhej zmluvnej strany presunúť sa na inú a porovnateľnú službu a vzhľadom na finančnú ujmu, ktorá by vznikla vypovedaním zmluvy, okrem prípadov, keď na takéto vypovedanie existujú vážne dôvody;

g)

umožniť strane, ktorá jednostranne uložila podmienku, podstatne zmeniť cenu uvedenú v zmluve alebo akúkoľvek inú hmotnoprávnu podmienku týkajúcu sa povahy, formátu, kvality alebo množstva údajov, ktoré sa majú zdieľať, ak sa v zmluve neuvádza žiaden oprávnený dôvod a žiadne právo druhej strany vypovedať zmluvu v prípade takejto zmeny.

Písmenom g) prvého pododseku nie sú dotknuté podmienky, na základe ktorých si strana, ktorá jednostranne uložila podmienku, vyhradzuje právo jednostranne zmeniť podmienky zmluvy na dobu neurčitú za predpokladu, že je v tejto zmluve uvedený oprávnený dôvod takýchto jednostranných zmien, že strana, ktorá jednostranne uložila podmienku, je povinná informovať v primeranej lehote druhú zmluvnú stranu o akejkoľvek takejto zamýšľanej zmene a že druhá zmluvná strana môže zmluvu v prípade zmeny vypovedať.

6.   Zmluvná podmienka sa považuje za jednostranne uloženú v zmysle tohto článku, ak ju predložila jedna zmluvná strana a druhá zmluvná strana nie je schopná ovplyvniť jej obsah napriek snahe o rokovania. Zmluvná strana, ktorá predložila zmluvnú podmienku, má dôkazné bremeno preukázať, že táto podmienka nebola jednostranne uložená. Zmluvná strana, ktorá uložila spornú zmluvnú podmienku, nemôže tvrdiť, že zmluvná podmienka je neprijateľná.

7.   Ak je možné neprijateľnú zmluvnú podmienku oddeliť od ostatných podmienok zmluvy, ostatné podmienky sú naďalej záväzné.

8.   Tento článok sa nevzťahuje na zmluvné podmienky vymedzujúce hlavný predmet zmluvy ani na primeranosť ceny za poskytnutie údajov.

9.   Zmluvné strany, na ktoré sa vzťahuje odsek 1, nevylúčia uplatňovanie tohto článku, neodchýlia sa od neho ani nezmenia jeho účinky.

KAPITOLA V

SPRÍSTUPŇOVANIE ÚDAJOV SUBJEKTOM VEREJNÉHO SEKTORA, KOMISII, EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE A ORGÁNOM ÚNIE NA ZÁKLADE VÝNIMOČNEJ POTREBY

Článok 14

Povinnosť sprístupniť údaje na základe výnimočnej potreby

Ak subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie preukáže výnimočnú potrebu použiť určité údaje, ako sa uvádza v článku 15, a to vrátane relevantných metaúdajov potrebných na interpretáciu a využitie týchto údajov, na výkon svojich zákonných povinnosti vo verejnom záujme, držitelia údajov, ktorí sú právnické osoby iné ako subjekty verejného sektora, ktorí majú dané údaje v držbe, ich na základe riadne odôvodnenej žiadosti sprístupnia.

Článok 15

Výnimočná potreba použiť údaje

1.   Výnimočná potreba použiť určité údaje v zmysle tejto kapitoly je obmedzená z hľadiska času a rozsahu a považuje sa za existujúcu v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)

ak sú požadované údaje potrebné na reakciu na krízovú situáciu a subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie nie sú schopní získať tieto údaje alternatívnymi prostriedkami včas a účinne za rovnocenných podmienok;

b)

za okolností, na ktoré sa nevzťahuje písmeno a), a to len pokiaľ ide o iné ako osobné údaje, ak:

i)

subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie koná na základe práva Únie alebo vnútroštátneho práva a identifikoval konkrétne údaje, bez ktorých nemôže splniť osobitnú úlohu vykonávanú vo verejnom záujme, ktorá bola výslovne stanovená v právnych predpisoch, ako je tvorba oficiálnej štatistiky alebo zmiernenie krízovej situácie alebo obnova po nej, a

ii)

subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie vyčerpal všetky ostatné prostriedky, ktoré má k dispozícii na získanie takýchto údajov, vrátane nákupu iných ako osobných údajov na trhu ponúknutím trhových sadzieb, uplatnením existujúcich povinností sprístupniť údaje alebo prijatím nových legislatívnych opatrení, ktoré by mohli zaručiť včasnú dostupnosť údajov.

2.   Odsek 1 písm. b) sa neuplatňuje na mikropodniky a malé podniky.

3.   Povinnosť preukázať, že subjekt verejného sektora nebol schopný získať iné ako osobné údaje ich nákupom na trhu, sa neuplatňuje, ak je osobitnou úlohou vykonávanou vo verejnom záujme tvorba oficiálnych štatistík a ak nákup takýchto údajov nie je povolený podľa vnútroštátneho práva.

Článok 19

Povinnosti subjektov verejného sektora, Komisie, Európskej centrálnej banky a orgánov Únie

1.   Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie prijímajúci údaje na základe žiadosti podanej podľa článku 14:

a)

nepoužíva údaje spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s účelom, na ktorý boli vyžiadané;

b)

vykonal technické a organizačné opatrenia, ktorými sa zachováva dôvernosť a integrita požadovaných údajov a bezpečnosť prenosov údajov, najmä osobných údajov, a zaručuje práva a slobody dotknutých osôb;

c)

údaje vymaže, hneď ako už nie sú potrebné na uvedený účel, a bez zbytočného odkladu informuje držiteľa údajov a jednotlivcov alebo organizácie, ktoré údaje prijali podľa článku 21 ods. 1, o tom, že údaje boli vymazané, pokiaľ sa nevyžaduje ich archivácia v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom o prístupe verejnosti k dokumentom v súvislosti s povinnosťami týkajúcimi sa transparentnosti.

2.   Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka, orgán Únie alebo tretia strana prijímajúca údaje podľa tejto kapitoly:

a)

nepoužíva údaje ani poznatky o hospodárskej situácii, majetku a výrobných alebo prevádzkových postupoch držiteľa údajov na vývoj alebo zlepšenie pripojeného produktu alebo súvisiacej služby, ktoré konkurujú pripojenému produktu alebo súvisiacej službe držiteľa údajov;

b)

nezdieľa údaje s inou treťou stranou na ktorýkoľvek z účelov uvedených v písmene a).

3.   Zverejnenie obchodných tajomstiev subjektu verejného sektora, Komisii, Európskej centrálnej banke alebo orgánu Únie sa vyžaduje iba v takej miere, aká je skutočne nevyhnutná na dosiahnutie účelu žiadosti podľa článku 15. V takom prípade držiteľ údajov alebo, ak to nie je tá istá osoba, vlastník obchodného tajomstva, identifikuje údaje, ktoré sú chránené ako obchodné tajomstvo, a to aj v rámci relevantných metaúdajov. Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie prijme pred zverejnením obchodného tajomstva všetky potrebné a primerané technické a organizačné opatrenia na zachovanie dôvernosti obchodného tajomstva vrátane prípadného použitia vzorových zmluvných podmienok, technických noriem a uplatňovania kódexov správania.

4.   Subjekt verejného sektora, Komisia, Európska centrálna banka alebo orgán Únie je zodpovedný za bezpečnosť údajov, ktoré prijme.

Článok 32

Medzinárodný prístup orgánov verejnej moci a prenos

1.   Poskytovatelia služieb spracúvania údajov prijmú všetky primerané technické, organizačné a právne opatrenia vrátane zmlúv s cieľom zabrániť medzinárodnému prístupu vlád a prístupu orgánov verejnej moci tretích krajín k iným ako osobným údajom držaným v Únii a prenosu iných ako osobných údajov, ak by takýto prenos alebo prístup spôsobil rozpor s právom Únie alebo s vnútroštátnym právom relevantného členského štátu, bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 alebo 3.

2.   Akékoľvek rozhodnutie alebo rozsudok súdu tretej krajiny a akékoľvek rozhodnutie správneho orgánu tretej krajiny, ktorým sa od poskytovateľa služieb spracúvania údajov vyžaduje preniesť iné ako osobné údaje patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ktoré sú držané v Únii, alebo poskytnúť k nim prístup, budú uznané alebo akokoľvek vykonateľné len vtedy, ak sa zakladajú na medzinárodnej dohode, napríklad zmluve o vzájomnej právnej pomoci, platnej medzi žiadajúcou treťou krajinou a Úniou alebo akejkoľvek podobnej dohode medzi žiadajúcou treťou krajinou a členským štátom.

3.   V prípade, že medzinárodná dohoda uvedená v odseku 2 neexistuje, pričom adresátom rozhodnutia alebo rozsudku súdu tretej krajiny alebo rozhodnutia správneho orgánu tretej krajiny týkajúceho sa prenosu iných ako osobných údajov patriacich do pôsobnosti tohto nariadenia, ktoré sú držané v Únii, alebo poskytnutia prístupu k týmto údajom je poskytovateľ služieb spracúvania údajov a splnením tohto rozhodnutia by hrozilo, že sa adresát dostane do rozporu s právom Únie alebo s vnútroštátnym právom relevantného členského štátu, prenos týchto údajov orgánu tretej krajiny alebo prístup k nim zo strany tohto orgánu sa uskutoční, len ak:

a)

systém tretej krajiny vyžaduje, aby sa uviedli dôvody a proporcionalita takéhoto rozhodnutia alebo rozsudku a vyžaduje, aby malo takéto rozhodnutie alebo rozsudok konkrétnu povahu, napríklad tým, že sa preukáže dostatočné prepojenie na určité podozrivé osoby alebo porušenia;

b)

odôvodnená námietka adresáta podlieha preskúmaniu príslušným súdom tretej krajiny a

c)

príslušný súd tretej krajiny, ktorý vydal rozhodnutie alebo rozsudok alebo preskúmal rozhodnutie správneho orgánu, je podľa práva danej tretej krajiny splnomocnený náležite zohľadniť relevantné právne záujmy poskytovateľa údajov chránené podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva relevantného členského štátu.

Adresát rozhodnutia alebo rozsudku môže požiadať o stanovisko relevantný vnútroštátny orgán alebo subjekt zodpovedný za medzinárodnú spoluprácu v právnych záležitostiach s cieľom určiť, či sú splnené podmienky stanovené v prvom pododseku, najmä ak sa domnieva, že sa rozhodnutie môže týkať obchodných tajomstiev a iných citlivých obchodných údajov, ako aj obsahu chráneného právom duševného vlastníctva alebo že prenos môže viesť k spätnej identifikácii. Relevantný vnútroštátny orgán alebo subjekt môže konzultovať s Komisiou. Ak sa adresát domnieva, že rozhodnutie alebo rozsudok môže zasahovať do záujmov Únie alebo jej členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti alebo obrany, požiada o stanovisko relevantný vnútroštátny orgán alebo subjekt s cieľom určiť, či sa požadované údaje týkajú záujmov Únie alebo jej členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti alebo obrany. Ak adresát nedostane odpoveď do jedného mesiaca alebo ak takýto orgán alebo subjekt dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky stanovené v prvom pododseku, adresát môže žiadosť o prenos iných ako osobných údajov alebo prístup k nim z uvedených dôvodov zamietnuť.

Európsky dátový inovačný výbor uvedený v článku 42 radí a pomáha Komisii pri vypracúvaní usmernení pre posúdenie, či sú splnené podmienky stanovené v prvom pododseku tohto odseku.

4.   Ak sú podmienky stanovené v odseku 2 alebo 3 splnené, poskytovateľ služieb spracúvania údajov poskytne v reakcii na žiadosť minimálne prípustné množstvo údajov na základe primeraného výkladu tejto žiadosti zo strany poskytovateľa alebo relevantného vnútroštátneho orgánu alebo subjektu uvedeného v odseku 3 druhom pododseku.

5.   Poskytovateľ služieb spracúvania údajov skôr, než vyhovie žiadosti orgánu tretej krajiny o prístup k údajom držiteľa údajov, informuje zákazníka o tejto žiadosti s výnimkou prípadov, keď žiadosť slúži na účely presadzovania práva a pokiaľ to je nevyhnutné na zachovanie účinnosti činností v oblasti presadzovania práva.

KAPITOLA VIII

INTEROPERABILITA

Článok 35

Interoperabilita služieb spracúvania údajov

1.   Otvorené špecifikácie interoperability a harmonizované normy v oblasti interoperability služieb spracúvania údajov:

a)

dosahujú, ak je to technicky možné, interoperabilitu rôznych služieb spracúvania údajov, ktorými sa zaisťuje rovnaký typ služby;

b)

zlepšujú prenosnosť digitálnych aktív medzi rôznymi službami spracúvania údajov, ktorými sa zaisťuje rovnaký typ služby;

c)

ak je to technicky možné, uľahčujú funkčnú rovnocennosť rôznych služieb spracúvania údajov uvedených v článku 30 ods. 1, ktorými sa zaisťuje rovnaký typ služby;

d)

nemajú nepriaznivý vplyv na bezpečnosť a integritu služieb spracúvania údajov a údajov;

e)

sú navrhnuté tak, že umožňujú technický pokrok a začlenenie nových funkcií a inovácií v oblasti služieb spracúvania údajov.

2.   Otvorené špecifikácie interoperability a harmonizované normy v oblasti interoperability služieb spracúvania údajov sa primerane zameriavajú na:

a)

aspekty cloudovej interoperability týkajúce sa interoperability prenosu, syntaktickej interoperability, sémantickej interoperability údajov, behaviorálnej interoperability a interoperability politík;

b)

aspekty prenosnosti cloudových údajov týkajúce sa syntaktickej prenosnosti údajov, sémantickej prenosnosti údajov a prenosnosti dátových politík;

c)

aspekty cloudových aplikácií týkajúce sa syntaktickej prenosnosti aplikácií, prenosnosti inštrukcií aplikácií, prenosnosti metaúdajov aplikácií, prenosnosti správania aplikácií a prenosnosti politík aplikácií.

3.   Otvorené špecifikácie interoperability sú v súlade s prílohou II k nariadeniu (EÚ) č. 1025/2012.

4.   Komisia po zohľadnení relevantných medzinárodných a európskych noriem a samoregulačných iniciatív môže v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 požiadať jednu alebo viaceré európske normalizačné organizácie, aby vypracovali harmonizované normy, ktoré zodpovedajú základným požiadavkám stanoveným v odsekoch 1 a 2 tohto článku.

5.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať spoločné špecifikácie na základe otvorených špecifikácií interoperability, ktoré zahŕňajú všetky základné požiadavky stanovené v odsekoch 1 a 2.

6.   Komisia pri vypracovaní návrhu vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 5 tohto článku zohľadní stanoviská relevantných príslušných orgánov uvedených v článku 37 ods. 5 písm. h) a iných relevantných subjektov alebo expertných skupín a náležite konzultuje so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami.

7.   Ak sa členský štát domnieva, že spoločná špecifikácia úplne nezodpovedá základným požiadavka stanoveným v odsekoch 1 a 2, informuje o tom Komisiu predložením podrobného vysvetlenia. Komisia posúdi uvedené podrobné vysvetlenie a v prípade potreby môže zmeniť vykonávací akt, ktorým sa stanovuje dotknutá spoločná špecifikácia.

8.   Komisia na účely článku 30 ods. 3 uverejní prostredníctvom vykonávacích aktov v centrálnom registri noriem Únie pre interoperabilitu služieb spracúvania údajov odkazy na harmonizované normy a spoločné špecifikácie pre interoperabilitu služieb spracúvania údajov.

9.   Vykonávacie akty uvedené v tomto článku sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 46 ods. 2.

Článok 37

Príslušné orgány a koordinátori údajov

1.   Každý členský štát určí jeden alebo viacero príslušných orgánov, ktoré budú zodpovedné za uplatňovanie a presadzovanie tohto nariadenia (príslušné orgány). Členské štáty môžu zriadiť jeden alebo viacero nových orgánov alebo využiť existujúce orgány.

2.   Ak členský štát určí viac ako jeden príslušný orgán, určí spomedzi nich koordinátora údajov s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a pomáhať subjektom v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vo všetkých záležitostiach súvisiacich s jeho uplatňovaním a presadzovaním. Príslušné orgány pri vykonávaní úloh a právomocí, ktoré im boli pridelené podľa odseku 5, navzájom spolupracujú.

3.   Dozorné orgány zodpovedné za monitorovanie uplatňovania nariadenia (EÚ) 2016/679 sú zodpovedné za monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov. Kapitoly VI a VII nariadenia (EÚ) 2016/679 sa uplatňujú mutatis mutandis.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov je zodpovedný za monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia, pokiaľ sa týka Komisie, Európskej centrálnej banky alebo orgánov Únie. Článok 62 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa v relevantných prípadoch uplatňuje mutatis mutandis.

Dozorné orgány vykonávajú svoje úlohy a právomoci uvedené v tomto odseku s ohľadom na spracúvanie osobných údajov.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1 tohto článku:

a)

v prípade konkrétnych odvetvových otázok týkajúcich sa prístupu k údajom a ich používania, ktoré súvisia s uplatňovaním tohto nariadenia, sa dodržiavajú právomoci odvetvových orgánov;

b)

príslušný orgán zodpovedný za uplatňovanie a presadzovanie článkov 23 až 31 a článkov 34 a 35 musí mať skúsenosti v oblasti údajov a elektronických komunikačných služieb.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby úlohy a právomoci príslušných orgánov boli jasne vymedzené a aby zahŕňali:

a)

podporu dátovej gramotnosti a informovanosti používateľov a subjektov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, o právach a povinnostiach vyplývajúcich z tohto nariadenia;

b)

vybavovanie sťažností vyplývajúcich z údajného porušovania tohto nariadenia, a to aj v súvislosti s obchodným tajomstvom, a vyšetrovanie podstaty sťažnosti v primeranom rozsahu a prípadné pravidelné informovanie sťažovateľov v relevantných prípadoch v súlade s vnútroštátnym právom o pokroku a výsledkoch vyšetrovania v primeranej lehote, najmä ak je potrebné ďalšie vyšetrovanie alebo koordinácia s iným príslušným orgánom;

c)

vedenie vyšetrovaní záležitostí týkajúcich sa uplatňovania tohto nariadenia, a to aj na základe informácií poskytnutých iným príslušným orgánom alebo iným orgánom verejnej moci;

d)

ukladanie účinných, primeraných a odrádzajúcich peňažných sankcií, ktoré môžu zahŕňať pravidelné penále a sankcie so spätnou účinnosťou, alebo začatie súdneho konania o uložení pokuty;

e)

monitorovanie vývoja v technologickej a súvisiacej obchodnej oblasti relevantného pre sprístupňovanie údajov a ich používanie;

f)

spoluprácu s príslušnými orgánmi iných členských štátov a v relevantných prípadoch s Komisiou alebo Európskym dátovým inovačným výborom s cieľom zabezpečiť jednotné a účinné uplatňovanie tohto nariadenia vrátane výmeny všetkých relevantných informácií elektronickými prostriedkami, a to bez zbytočného odkladu a aj pokiaľ ide o odsek 10 tohto článku;

g)

spoluprácu s relevantnými príslušnými orgánmi zodpovednými za vykonávanie iných právnych aktov Únie alebo vnútroštátnych právnych aktov vrátane orgánov príslušných v oblasti údajov a elektronických komunikačných služieb, s dozorným orgánom zodpovedným za monitorovanie uplatňovania nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo s odvetvovými orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby sa toto nariadenie presadzovalo konzistentne s iným právom Únie a vnútroštátnym právom;

h)

spoluprácu s relevantnými príslušnými orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby sa články 23 až 31 a články 34 a 35 presadzovali jednotne s ostatným právom Únie a so samoreguláciou vzťahujúcou sa na poskytovateľov služieb spracúvania údajov;

i)

zabezpečenie zrušenia poplatkov za presun v súlade s článkom 29;

j)

preskúmanie žiadostí o údaje podaných v súlade s kapitolou V.

Ak je určený koordinátor údajov, uľahčuje spoluprácu uvedenú v prvom pododseku písm. f), g) a h) a na požiadanie pomáha príslušným orgánom.

6.   Koordinátor údajov, ak takýto príslušný orgán bol určený:

a)

pôsobí ako jednotné kontaktné miesto pre všetky otázky súvisiace s uplatňovaním tohto nariadenia;

b)

zabezpečuje, aby boli žiadosti o sprístupnenie údajov podané subjektmi verejného sektora v prípade výnimočnej potreby podľa kapitoly V verejne prístupné online, a podporuje dobrovoľné dohody o zdieľaní údajov medzi orgánmi verejného sektora a držiteľmi údajov;

c)

každoročne informuje Komisiu o zamietnutiach oznámených podľa článku 4 ods. 2 a 8 a článku 5 ods. 11.

7.   Členské štáty oznámia Komisii názvy príslušných orgánov a ich úlohy a právomoci a v príslušných prípadoch aj názov koordinátora údajov. Komisia vedie verejný register týchto orgánov.

8.   Príslušné orgány musia byť pri plnení svojich úloh a výkone svojich právomocí podľa tohto nariadenia nestranné a nesmú byť pod vonkajším vplyvom, či už priamym alebo nepriamym, a nesmú požadovať ani prijímať pokyny týkajúce sa jednotlivých prípadov od iného orgánu verejnej moci alebo súkromnej strany.

9.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali dostatočné ľudské a technické zdroje a relevantné odborné znalosti na účinné plnenie svojich úloh v súlade s týmto nariadením.

10.   Subjekty patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia patria do právomoci členského štátu, v ktorom sú usadené. Ak je subjekt usadený vo viac ako jednom členskom štáte, považuje sa za subjekt v právomoci členského štátu, v ktorom má hlavné miesto podnikateľskej činnosti, to znamená, v ktorom má ústredie alebo sídlo, z ktorého sa vykonávajú hlavné finančné operácie a prevádzkové riadenie.

11.   Každý subjekt patriaci do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ktorý sprístupňuje pripojené produkty alebo ponúka služby v Únii a ktorý nie je usadený v Únii, určí právneho zástupcu v jednom z členských štátov.

12.   Na účely zabezpečenia súladu s týmto nariadením poverí subjekt, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a ktorý sprístupňuje pripojené produkty alebo ponúka služby v Únii, právneho zástupcu, aby konal spolu s ním alebo v jeho mene vo všetkých otázkach, s ktorými sa na neho obrátia príslušné orgány. Uvedený právny zástupca spolupracuje s príslušnými orgánmi a na požiadanie im komplexne preukazuje opatrenia a ustanovenia, ktoré subjekt patriaci do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia sprístupňujúci pripojené produkty alebo ponúkajúci služby v Únii prijal a zaviedol s cieľom zabezpečiť súlad s týmto nariadením.

13.   Subjekt patriaci do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ktorý sprístupňuje pripojené produkty alebo ponúka služby v Únii, sa považuje za subjekt podliehajúci právomoci členského štátu, v ktorom sa nachádza jeho právny zástupca. Tým, že takýto subjekt určí právneho zástupcu, nie je dotknutá zodpovednosť takéhoto subjektu a žiadne právne kroky, ktoré by sa mohli podniknúť proti takémuto subjektu. Kým subjekt neurčí právneho zástupcu v súlade s týmto článkom, patrí v príslušných prípadoch na účely zabezpečenia uplatňovania a presadzovania tohto nariadenia do právomoci všetkých členských štátov. Každý príslušný orgán môže vykonávať svoju právomoc, a to aj uložením účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií, za predpokladu, že sa voči subjektu nevedie konanie o presadzovaní práva podľa tohto nariadenia, pokiaľ ide o rovnaké skutočnosti zo strany iného príslušného orgánu.

14.   Príslušné orgány majú právomoc požadovať od používateľov, držiteľov údajov alebo príjemcov údajov, alebo ich právnych zástupcov, ktorí patria do právomoci ich členského štátu, všetky informácie potrebné na overenie súladu s týmto nariadením. Všetky žiadosti o informácie musia byť primerané vykonávaniu uvedenej úlohy a odôvodnené.

15.   Ak príslušný orgán v jednom členskom štáte požiada o pomoc alebo prijatie opatrenia na presadzovanie príslušný orgán v inom členskom štáte, predloží odôvodnenú žiadosť. Príslušný orgán po doručení takejto žiadosti bez zbytočného odkladu odpovie a v odpovedi podrobne uvedie opatrenia, ktoré sa prijali alebo ktoré sa plánujú prijať.

16.   Príslušné orgány dodržiavajú zásady dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva a chránia osobné údaje v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom. Všetky informácie vymieňané v rámci žiadosti o pomoc a poskytnuté podľa tohto článku sa používajú iba na účel, na ktorý boli vyžiadané.

Článok 49

Hodnotenie a preskúmanie

1.   Komisia do 12. septembra 2028 vykoná hodnotenie tohto nariadenia a správu s hlavnými zisteniami predloží Európskemu parlamentu a Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. V uvedenom hodnotení posudzuje predovšetkým:

a)

situácie, ktoré sa majú považovať za situácie výnimočnej potreby na účely článku 15 tohto nariadenia a uplatňovanie kapitoly V tohto nariadenia v praxi, najmä skúsenosti s uplatňovaním kapitoly V tohto nariadenia subjektmi verejného sektora, Komisiou, Európskou centrálnou bankou a orgánmi Únie; počet a výsledok konaní predložených príslušnému orgánu podľa článku 18 ods. 5 o uplatňovaní kapitoly V tohto nariadenia, ktoré oznámili príslušné orgány; vplyv iných povinností stanovených v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve na účely splnenia žiadostí o prístup k informáciám; vplyv dobrovoľných mechanizmov zdieľania údajov, ako sú tie, ktoré zaviedli organizácie dátového altruizmu uznané podľa nariadenia (EÚ) 2022/868, na plnenie cieľov kapitoly V tohto nariadenia, ako aj úlohu osobných údajov v kontexte článku 15 tohto nariadenia vrátane vývoja technológií na zvyšovanie súkromia;

b)

vplyv tohto nariadenia na využívanie údajov v hospodárstve aj na inováciu údajov, postupy speňažovania údajov a služby sprostredkovania údajov, ako aj na zdieľanie údajov v rámci spoločných európskych dátových priestorov;

c)

dostupnosť a používanie rôznych kategórií a druhov údajov;

d)

vylúčenie určitých kategórií podnikov ako príjemcov podľa článku 5;

e)

absencia akéhokoľvek vplyvu na práva duševného vlastníctva;

f)

vplyv na obchodné tajomstvá vrátane ochrany pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením, ako aj vplyv mechanizmu, ktorý držiteľovi údajov umožňuje zamietnuť žiadosť používateľa podľa článku 4 ods. 8 a článku 5 ods. 11, pričom sa v možnom rozsahu zohľadní akákoľvek revízia smernice (EÚ) 2016/943;

g)

či je zoznam neprijateľných zmluvných podmienok uvedený v článku 13 aktuálny vzhľadom na nové obchodné praktiky a rýchle tempo inovácie na trhu;

h)

zmeny zmluvných praktík poskytovateľov služieb spracúvania údajov a to, či vedú k dostatočnému súladu s článkom 25;

i)

zníženie poplatkov účtovaných poskytovateľmi služieb spracúvania údajov za proces presunu v súlade s postupným ukončením poplatkov za presun podľa článku 29;

j)

vzájomné pôsobenie tohto nariadenia s inými právnymi aktmi Únie, ktoré sú relevantné pre dátové hospodárstvo;

k)

predchádzanie nezákonnému prístupu orgánov verejnej moci k iným ako osobným údajom;

l)

účinnosť režimu presadzovania práva požadovaného podľa článku 37;

m)

vplyv tohto nariadenia na MSP s ohľadom na ich schopnosť inovovať a na dostupnosť služieb spracúvania údajov pre používateľov v Únii a zaťaženie v súvislosti s plnením nových povinností.

2.   Komisia do 12. septembra 2028 vykoná hodnotenie tohto nariadenia a správu s hlavnými zisteniami predloží Európskemu parlamentu a Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. V uvedenom hodnotení sa posúdi vplyv článkov 23 až 31 a článkov 34 a 35, najmä pokiaľ ide o cenotvorbu a rozmanitosť služieb spracúvania údajov ponúkaných v rámci Únie s osobitným zameraním na poskytovateľov z radov MSP.

3.   Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie správ uvedených v odsekoch 1 a 2.

4.   Komisia na základe správ uvedených v odsekoch 1 a 2 vo vhodných prípadoch predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia.


whereas









keyboard_arrow_down